Som tvoj, som tvoja
Spomeňte si na ten deň, keď ste v kostole pred tvárami svojich blízkych a priateľov vyslovili tie kľúčové slová, ktoré zmenili váš život. Mám na mysli deň, keď ste povedali: Beriem si ťa za svoju manželku, manžela. Keď ste tam pred Božou tvárou vyhlásili: Sľubujem, že ti budem verným manželom, vernou manželkou. Že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe. A že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.
V ten deň ste sa zriekli lásky všetkých mužov a žien v prospech lásky vášho jediného, vašej jedinej. Vzdali ste sa lásky k všetkým ženám a mužom sveta v prospech lásky k vašej jedinej, jedinému.
Sľuby, ktoré si obnovujeme pri krste dieťatka, by možno mohli znieť aj takto: „Bože, ja sa ti celý odovzdávam. A sľubujem, že budem verným kresťanom, že nikdy neopustím teba, ani tvoje deti, ani v šťastí, ani v nešťastí ani v zdraví, ani v chorobe. A že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ Liturgia takúto formu krstného sľubu nepozná a z lásky k jednote Cirkvi nebudeme svojvoľne zavádzať do nej nové prvky. Ale nič nebráni tomu, aby ste svoj sľub obnovili v súkromí. Napríklad teraz, v tejto chvíli.
Verím, že denne pri súkromnej modlitbe odriekate vyznanie viery. Skúste si ho dnes trochu preformulovať a namiesto „verím“ hovorte „milujem“
Milujem Boha, Otca Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme...
A zajtra môžete pri modlitbe pridať nový prvok a urobiť ju osobnejšou. Napríklad takto:
Milujem ťa, Bože, Otec Všemohúci, Stvoriteľ...
Sľub je dôležitý
Pretože dieťa bude pokrstené aj vo vašej viere a viere krstných rodičov, kňaz vás požiada, aby ste obnovili svoje krstné sľuby. Bude sa vás pýtať, či sa zriekate zlého ducha, všetkých jeho skutkov a pokušení. Potom si vyžiada trojité vyznanie viery, citujúc články z Apoštolského symbolu.
Vedeli ste, že...
Už v staroveku vznikli komplexnejšie formuly (symboly), napríklad Nicejsko-carihradské alebo apoštolské vyznanie viery, v ktorých v skratke vyjadrujeme, čomu veríme. Výraz symbol pôvodne označoval hlinenú tabuľku, ktorá bola súčasťou uzatvárania zmlúv, akoby nahrádzala podpis. Tabuľku rozlomili a každá zmluvná strana si vzala polovicu. Keď bolo treba neskôr preukázať svoju identitu (napríklad dediča), každý priniesol svoju časť a diely sa spojili… Podobne aj dnes, keď sa stretnú dvaja kresťania, prvý vyzná svoju vieru slovami „Kristus vstal zmŕtvych.“ A druhý, ak tomu naozaj verí, teda ak je kresťanom, odpovie: „Skutočne vstal.“ Časom sa to stalo dokonca pozdravom podobne ako vyznanie: „Pochválený buď Ježiš Kristus. Na veky vekov, amen.“
Keď vaše dieťa podrastie, určite ho naučte Apoštolské a neskôr aj Nicejskocarihradské vyznanie viery.